V druhej časti si priblížime sezónu Petry Vlhovej s jej bratom Borisom, ktorý je najmä v zime jej najbližším človekom. „S Peťou pôjdem do konca jej kariéry, takto to mám nastavené,“ vraví BORIS VLHA.
Cieľom Petry Vlhovej je skončiť v každých pretekoch na pódiu. Úplne spokojná je najčastejšie len s víťazstvom. Ako to vníma jej tím?
Každé pódium je vynikajúce. Je veľmi náročné víťaziť, v aktuálnej sezóne je konkurencia vyrovnaná. Do oboch jázd musíte ísť na sto percent, bez chyby. Bohužiaľ, Peťa chybuje, aj preto zatiaľ nezvíťazila. Na druhej strane v slalome je Wendy Holdenerová extrémne silná. Nevzdávame sa však, sme radi aj za tretie miesta. Je dôležité, že Peťa má priestor sa zlepšovať. Nie je to o tom, že by šla bezchybné jazdy a je tretia.
V Sestriere bola prvá po úvodnom kole obrovského slalomu i slalomu. Čo ste cítili, keď po druhom kole skončila tretia?
Je to iné, ako keď ide z piateho miesta po prvom kole a skončí tretia. Teraz bola vedúca pretekárka a v kútiku duše veríme, že by to mohla obhájiť. Bezprostredne po jej príchode do cieľa bolo tretie miesto miernym sklamaním. Trvalo len chvíľu, onedlho pominulo a tešili sme sa z ďalšieho pódia.
Zo šiestich pretekov v sezóne bola Petra štyrikrát tretia a dva razy štvrtá. Ako hodnotíte úvodnú časť ročníka?
Peťa podáva vyrovnané výkony, jej krivka je konštantná. Neskáče tak, že by raz skončila mimo elitnej desiatky a potom na pódiu. V obrovskom slalome sa v porovnaní s predošlou sezónu zlepšila. V slalome urobila chyby, ktoré dolaďujeme. Stále si ideme za svojimi cieľmi, pracujeme na sto percent a verím, že čoskoro príde aj víťazstvo.
Petra spomenula, že sa potrebuje zžiť aj s novým materiálom. V minulosti sa vám už osvedčilo, keď ste sa vrátili k starým lyžiam, neplánujete to aj tentoraz?
Počas sezóny, v ktorej získala veľký glóbus, sme v obrovskom slalome urobili krok späť a vrátili sa k starým lyžiam. Vtedy nám to pomohlo, ale tentoraz je Peťa spokojná s materiálom. Je veľmi rýchly. Potrebuje sa s ním len viac zžiť. Skúšali sme aj lyže, na ktorých jazdila predtým. Sama sa rozhodla, že chce jazdiť na nových.
Čo všetko sa zmenilo po minuloročnej olympijskej sezóne v tíme?
Cítime v tíme väčšiu uvoľnenosť, užívame si každý deň, každé preteky. Vieme, že všetko sa raz skončí. Netlačíme príliš na pílu, nenaháňame sa za niečím ako v minulosti. Tréner Mauro Pini vraví veci s úsmevom. Máme v tíme zábavu, každý sa smeje a potom je svet krajší. O tom to je, užiť si zvyšok kariéry.
Ako si v tíme najčastejšie krátite voľné chvíle?
Posledné týždne sme pozerali majstrovstvá sveta vo futbale, často hrávame karty alebo spike ball. Pri všetkých činnostiach máme veľkú zábavu. Pripája sa k nám aj Mauro, ktorý býva vždy zapálený do hry. Stále túži víťaziť, ako každý člen tímu. Keď prehrá, často sa smejeme. Aj ja keď prehrám, mám nervy, rovnako ako Peťa.
Petra vravela, že po uplynulej sezóne chvíľu hľadala motiváciu. Ako ste to vnímali?
Analyzovali sme situácie, ktoré prichádzali aj počas tréningov. Musí sa s tým vyrovnať, nájsť motiváciu, hoci sa to niekedy jednoducho povie. Máme však vyskladaný dobrý tím, je v ňom veľa zábavy. Robíme to tak, aby ju to bavilo, aby sa jej lyžovanie nezunovalo a napĺňalo ju. Nech má radosť. Najpodstatnejšie je, že chce lyžovať.
So svojou sestrou cestujete na Svetové poháre už desať rokov. Niekedy ste si už nepovedali, že stačilo?
S Peťou pôjdem do konca jej kariéry, takto to mám nastavené. Peťa môže prekonávať rekordy. Ešte nie je majsterkou sveta v slalome, nemá malý glóbus v obrovskom slalome, prečo nevyhrať super-G alebo sa ďalšími víťazstvami posunúť vo svetovom rebríčku. V slalome sa môže vyrovnať Janici Kosteličovej. Stále je dosť cieľov, ktoré si môžeme splniť.
Okrem toho, že pomáhate svojej sestre, čo vás na tejto práci napĺňa?
Nežijem úplne bežný život. Pol roka som doma, pol roka na cestách. Vidieť švajčiarske či rakúske Alpy, talianske Dolomity, to sú zážitky na nezaplatenie. Som súčasťou niečoho veľkého, čo budujeme niekoľko rokov. Opakujem, dôležitá je pohoda v tíme. Keď sú navyše úspechy, všetko ide jednoduchšie.
Kedy sa vám vstáva náročnejšie – ráno na lyžiarsky svah alebo do rodinnej strojárskej firmy?
Náročnejšie je, keď som doma. Snažím sa rodine vynahradiť čas, ktorý s ňou nie som, a preto je toto obdobie veľmi intenzívne. Často chodím domov večer, ideme neskoro spať a ráno sa mi ťažšie vstáva. Počas lyžiarskej sezóny máme harmonogram, večer nikam nechodíme a spím aj osem – deväť hodín. Občas si oddýchnem aj poobede. Počas leta som stále rozlietaný, užívam si spoločné chvíle s najbližšími. Na jeseň sa mi aj ťažko odchádza od dcéry a priateľky.
Váš otec Igor povedal, keď Petra skončí kariéru, zmení sa konateľ vo firme. Ste pripravený pokračovať v otcových šľapajach?
Práca v strojárskej firme ma veľmi baví. Vyrábam niečo, čo nie je abstraktné, ale reálne to držím v rukách. Mám radosť, keď vidím, že som vyrobil čosi z ničoho. Do práce nechodím z donútenia. Keď je viac roboty a nestíham, idem z domu aj o piatej ráno. A keď som zažratý do práce, ani na obed by som nešiel, keby ma chlapi nevolali.
Neplánujete ostať v budúcnosti aj pri lyžovaní? Možno so sestrou založíte lyžiarsky klub alebo budete trénovať deti.
Obávam sa, že dcérka Lujza má všetky fyziologické predpoklady, aby z nej raz bola lyžiarka. Síce už mám veľa kontaktov, vedel by som ako na to, bolo by to jednoduchšie z pohľadu organizácie či podpory. Potom je tu nekonečné odriekanie, vstávanie, celé dni na kopci, v posilňovni, na cestách. Je to brutálne. Zažil som to s Peťou a úprimne, nemám chuť to robiť celý život. Ak by však Lujza bola talentovaná, mala danosti, určite by som jej pomohol. Priateľka Sima však tvrdí, že bude radšej robiť letný šport.
Kde budete tráviť Vianoce?
S celou rodinou pobudneme v talianskom Toblachu. Máme tam apartmán, rodičia donesú zo Slovenska všetky dobroty a urobíme si vianočnú pohodu. Sú to najkrajšie sviatky a tešíme sa, že trochu vypneme. Už po víkendových pretekoch v St. Moritzi máme tri dni voľno. Peťa sa naň teší, aby sa jej lyžovanie nezunovalo. Potrebuje si trochu užívať aj normálny život.
