Múzeum

Múzeum Petry Vlhovej v Drahovciach

Múzeum Petry Vlhovej v Drahovciach je miestom, kde môžete na vlastné oči vidieť cestu našej šampiónky od detských začiatkov až po najväčšie športové úspechy. Návštevníci tu objavia množstvo trofejí, fotografií, športových artefaktov aj pútavých príbehov v slovenčine a angličtine.

Jedna časť expozície je venovaná Petinmu detstvu a príprave pred vstupom do Svetového pohára, ďalšie mapujú jej úspechy na svetových podujatiach, majstrovstvách sveta, pre návstevníkov je tiež pripravená špeciálna olympijská expozícia. Nechýba ani veselá miestnosť Petinho fanklubu, plná farieb, vlajok a rekvizít, ktoré sa postarali o skvelú atmosféru na pretekoch doma i v zahraničí.

Po prehliadke si môžete oddýchnuť v areáli múzea – dať si zmrzlinu alebo si kúpiť originálny fanklubový merch.

Múzeum vzniklo vďaka iniciatíve prezidenta fanklubu Mira Ledeckého v spolupráci s Petriným tímom. Pomocnú ruku podali aj členovia fanklubu z celého Slovenska.

Ako sa k nám dostanete

Autom: Drahovce sú približne 90 km od Bratislavy a len pár minút od Piešťan.
Vlakom/Autobusom: Najbližšia väčšia dopravná križovatka je v Piešťanoch, odkiaľ sa sem dostanete autobusom. Odporúčame si spojenie skontrolovať na www.cp.sk.
Na bicykli: Obec leží priamo na trase Vážskej cyklomagistrály, ideálnej na cyklovýlet.

Zaujímavosti z príprav múzea

Počas príprav sa fankluboví dobrovoľníci posilňovali legendárnym Mirovým gulášom – spolu sa navarilo až 180 litrov!
Pôvodne sa uvažovalo, že popisy exponátov budú napísané v cudzom jazyku – Drahovčine. Nakoniec sme sa predsa len rozhodli pre angličtinu – fanúšikovia z celého sveta by boli asi zmätení, ešte si neosvojili základy tohto zaujímavého dialektu. Hoci Miro sa snaží ich na pretekoch zaúčať…
Niektoré artefakty čakali na svoju chvíľu celé roky – odložené boli v dielni Petrinho otca Igora. Pred vystavením však bolo treba poriadne kefy, aby zmizla vrstva čierneho nánosu.
Počas svojej návštevy múzea ešte pred oficiálnym otvorením Petra pri pohľade na veľký obraz strediska v Jasnej ukázala prstom presné miesto, kde si zranila koleno. Z obyčajného obrazu sa tak stala aj jedna z najosobnejších spomienok v expozícii.